Ako som spustil prvý start-up

Autor: Miško Tóth | 18.9.2014 o 18:16 | (upravené 18.9.2014 o 18:37) Karma článku: 3,87 | Prečítané:  815x

Nad naštartovaním nejáho vlastného projektu či biznisu som uvažoval už dávno. Nápadov bolo vždy dosť, ale žiadny, ktorý by sa dal skĺbiť so štúdiom a prácou, alebo ktorý by stál za to štúdium ukončiť či dať v práci výpoveď. Takisto to boli väčšinou nápady na väčšie projekty, ktoré by si vyžadovali poriadneho investora. Ja ale nie som tým typom, ktorý by chcel niečo podobné riešiť. Dohliadač.sk ale mnohé zmenil.

Keď sme spolu s jedným kamarátom prišli na nápad vytvoriť Dohliadač.sk , teda webstránku, kde by si človek vedel za pár sekúnd vyhľadať, či je nejaký výrobok z radu potravín, alkoholu či drogérie v zľave v jeho okolí, nebol som ani zďaleka presvedčený o tom, že tento nápad stojí za to. Ako som ale zbadal okamžité zanietenie svojho kamaráta (dnes už aj spoločníka), ktorého táto myšlienka veľmi zaujala a ihneď ju rozvil, bol som celkom prekvapený. Keď ma ale ešte aj niekoľko následujúcich dní "otravoval" s tým, že to je super nápad a mali by sme sa do toho pustiť, vážne som sa nad tým zamyslel. Spýtal som sa aj pár starších ľudí, ako sa im náš nápad pozdáva a keď aj piaty človek bol nápadom uchvátený, došlo mi. Došlo mi, že teraz je ten správny čas a dobrý nápad, ktorý treba premeniť v reálny produkt.

Keďže som práve skončil v jednej práci a hľadal si nové miesto, vedel som, že kopu voľného času treba rozumne investovať. Nasledovali dlhé dni strávané nad počítačmi a ipadmi, s nákresmi, novými nápadmi a riešením desiatok otázok a problémov od vymyslenia názvu (celkom úsmevný príbeh) až po vyriešenie financií. Najväčším problémom sa nám zdalo angažovanie programátora. No keď nám hneď prvý vytypovaný človek oznámil, že sa mu nápad pozdáva a vyzeralo, že dohodnúť sa nebude problém, tak sme boli v projektovom tíme zrazu už traja :)

Keďže žijem v Prahe, no ďalši dvaja kolegovia v Košiciach, nasledovali dlhé hodiny strávené na skype a keď som prišiel na víkend na východ, spoločné večery v našej provizórnej "zasadačke", až sa nám niekedy z hláv "dymilo".  Kníh v iPade pribúdalo- čítanie o startupoch, o riadení projektov, o "web usability" a mnohých iných dôležitých súčastiach riadenia startupu mi pomáhalo chápať súvislosti a riešiť problémy.

Pomaly som si uvedomoval, čo všetko takýto projekt obnáša. Prebúdzanie sa v noci s novým nápadom, ktorý trebalo hneď zapísať bolo takou mojou rutinou. Vytvorenie databázy produktov znamenalo desiatky hodín za počítačom. Čím ďalej, tým častejšie som sa prichytil v situácii, keď som v obchode počas nákupu sledoval ponuku potravín či drogérie a premýšľal, či už dané produkty v databáze máme.

Nasledovalo niekoľko posunutí termínu spustenia, čo ma robilo takmer nepríčetným a odnášali si to všetci naokolo. Spustenie testovania vo mne vzkriesilo nádej, že o také 2 týždne by sme web mohli spustiť. Teraz sa už na tom len smejem. Od spustenia testovacej verzie po spustenie webu prešlo 7 týždňov, od začiatku prvých prác viac ako pol roka. Aj toto obdobie by mohlo trvať viac, keby som sa nedostal k fantastickej knižke "The Lean Startup".

Najviac som sa osobne tešil na plánovanie marketingovej stratégie, no ako čas ukázal, oveľa lepšie to znie, ako sa uskutočňuje. Našťastie mám vo svojom okolí mnoho ľudí, ktorí sú odborníkmi na činnosti ako UX, SEO, Google Adwords či Analytics a mnohé iné oblasti a vždy, keď bolo treba, podali pomocnú ruku.

Veľké problémy nastali, keď sme si zmysleli vytvorenie propagačného animovaného videa. Dohoda s prvou osobou sa zdala až priveľmi dobrá na to, aby sa premenila v skutočnosť. Úspešní sme neboli ani v druhom prípade a ja som pochopil, že spoľahlivosť a zodpovednosť sa na Slovensku, bohužiaľ, stále nenosia. Nakoniec nám pomocnú ruku podala spoločnosť Cyklama a aj napriek pár problémom finálny produkt spĺňal požiadavky. Veď si ho pozrite sami :)


Posledných 5-6 dní pred spustením bolo priam brutálnych, viac ako 6-hodinový spánok bol nemysliteľný. Web sme plní očakávania a ešte plnší obáv spustili vo štvrtok 4.9. poobede. Pomaly začali prichádzať prví návštevnici a s nimi aj prvé spätné väzby, ktoré boli prekvapujúco pozitívne. Aj od ľudí, ktorí už majú niekoľko projektov za sebou a chválou rozhodne neplytvajú. Viac ma ale tešila negatívna väzba, resp. nápady na vylepšenia či objavovanie chýb a chybičiek. Tento feedback spôsobil, že kolega-programátor si prvé dni veľmi nepospal a ja som bral každodenných 40 minút v metre bez internetu a signálu na ceste do a z práce ako neuveriteľne dlhý čas bez možnosti niečomu pomôcť...

Nastal pokus o komunikáciu s reťazcami, keď sme s nimi chceli prebrať eventualitu používania ich log pri detailoch zliav, no rýchlo som sa vrátil nohami na zem a pochopil, že sme na Slovensku. Zástupcovia (aspoň sa tak teda tvárili) väčšiny obchodných sietí sú zatiaľ jediní, ktorým sa náš projekt vyslovene nepáči. Dohliadač sme ale stvorili na zjednodušenie života spotrebiteľom, takže nás to utvrdzuje, že niečo robíme asi dobre.

Projekt Dohliadač.sk sa teda ako tak rozbieha, prvá stovka registrovaných padla po necelom týždni, denná návštevnosť dosahuje niekoľko stoviek unikátnych návštevníkov, dohliadame na prvé produkty, 400 lajkov na facebookovej stránke... A to bez spustenia poriadne premyslených kampaní! Tie začíname spúšťať akurát v týchto dňoch, takže Power Editor, Google Adwords, Google Analytics či Mailchimp sú mojimi každodennými spoločníkmi. Okrem toho plánujeme množstvo noviniek, takže užívatelia sa majú na čo tešiť. A ja verím, že od pondelka, kedy začína ďalší semester, stihnem popri škole, práci a Dohliadači aspoň chvíľku spánku :)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?